a piece of my soul

Poznáte ten pocit prázdoty, keď už nedokažete cítiť inú bolesť? Keď necítite nič iné len bolesť v hrudníku? Celý deň len chodíte z miesta na miesto a každú polminútu pozeráte, či niekto niečo nenapísal? Jediné, čo v ten moment potrebujeme je prechádzka po čerstvom vzduchu. Len vy a vaše myšlienky. Len vy a vaše spomienky. Spomienky, ktpré v ten moment môžete nechať vyplávať na povrch. Všetky emócie, skutky, všetko zlé čo vo vás prebýva. Všetko, čo vás zožiera a ničí. Vyćistiť si hlavu. Aspoň nachvíľu...Pomôže to... Často krát sa samej seba pýtam či má vôbec zmysel to, čo robím. Je ťažké vyrovnať sa s bolestivou skutočnosťou. A predstavivosť a spomienky v tom nikomu vôbec nepomáhajú...V taký moment máte pocit že celý svet ide proti vám. Že sa vám nič nedarí, že každá vec čo urobíte je zbytočná. Pocit, že sa niečo dôležité pokašľalo je príšerný...Nejde o nejakú vec...Ide o všetko...Všetko čo máte. Ale život na vás nepočká..Buď teraz, alebo nikdy. Keď stratíte osobu, ktorú milujete, je to...