a piece of my soul

Prázdnota, smútok, depresia...To sú presne tie pocity ktorých sa každý bojí, ktoré sú pre človeka tou najväšou slabinou. Nikdy nikomu presne nepovieme, čo nás trápi. Je to pre nás ťažké, pretože veľakrát ani sami presne nevieme, čo nám je..Každý deň sa pretvarujeme a máme ten falošný úsmev na tvári a všetci nás poznajú ako tých, čo sú stále vysmiaty a majú šťastný život..No opak je často pravdou. Je to ako taký kolobeh. Ráno vstaneme, pozrieme sa do zrkadla, nacvičíme si ten úsmev a vyjdeme tam von medzi ľudí kde vládne faloš, pokritectvo a sem-tam láska..Začneme vnímať svet, ľudí, skutočnosti, okolnlsti, pozitíva, negatíva..a potom prídeme a je to tu znova..Tie myšlienky, hlasy, slová, realita. Už ten úsmev nemusíš hrať, môžeš ho skyť. Príde to na teba. Príde na teba tá negatívna moc, myšlienka. Začneš premýšľať...Čo by bolo keby...nemáš chuť ns nič, nemáš chuť do života. Niečo ti chýba... Vieš, čo to je, no nechceš si to priznať. Nechceš to nikomu povedať. Nemáš prečo. Nikto to nepoc...