Strata osoby, na ktorej nám neskutočne záleží je neopísateľná bolesť. Je to prázdnota, ktorá nepozná konca. Nedá sa tomu predísť. Ty už vlastne ani nevieš, čo chceš. Nemáš dôvod tešiť sa, pretože vieš, že aj tak sa to raz pokazí. Máš pocit, že už všetko skončilo. Niekedy je lepšie nechať všetko tak a začať od začiatku. Ale je to to najťažšie čo môže byť..To čo kedysi bývalo farebné, plné šťastia a krásne je teraz čierne, smutné a zohavené. Ale toto všetko je len v našich očiach. Pripúšťame si veci, ktoré nám za to nestoja a až príliš odpúšťame chyby..Snažime sa kašlať na to, čo nám ublížilo no v skutočnosti si tým len viac ubliťujeme sami. Už je príliš neskoro. Dotiahli sme to presne tam, kde sme nechceli. A možno prvá teraz je ten čas na odchod, čas na to vzdať sa. Ale nedá sa. Niečo vo mne mi hovorí že takto by to bolo lepšie, no moja druhá stránka tvrdí, že nie. Často robíme veci, ktoré nechceme robiť. Nedokážeme to zastaviť. Bojíme sa, že ak niečo ukončíme, alebo spravíme, tak budeme trpieť. Bojíme sa že tá bolesť neprejde..Nechceme to zažiť. Niečo nám chýba...A možno niekde hlboko v srdci vieme, čo to je, no je ťažké zistiť, čo to je. Chýbajú nám tie krásne chvíle ktoré by sme chceli vrátiť späť, no nejde to..Každým dňom nás ničí myšlienka, že už možno žiadne krásne chvíle nezažijeme...čím viac si spôsobujeme bolesť, tým väčšia je pravdepodobnosť, že to všetko nezvládneme...Stále myslíme na to, čo nás vovnútri kúsok po kúsku zožiera. Chceme prestať, no nejde to..Naše srdce nám to nedovolí. Vždy sme snívali o tom, ako si zariadime život podľa seba nikdy nebudeme robiť to, čo nám bude ubližovať. No v skutočnosti si ubližujeme stále..V živote sa nám naskytnú situície, pri ktorých si proste budeme musieť medzi niečím vybrať. Nebude to ľahké, ani teraz to nie je to najľahšie..Je dôležité rozhodnúť sa správne. Nie preto, aby sme boli obdivovaní, ale preto, aby sme boli spokojní a šťastní. Vybrať si medzi niečím, čo máme nadovšetko radi je naozaj ťažké a bolestivé. No ešte ťažšie je ukončiť niečo, čo je pre nás dôležité a na čom nám záleží..Myslíme si, že robíme správne rozhodnutie, no na druhej strane nás to ničí. Spomíname na to, aké boli tie chvíle krásne. Aký sme boli šťastní. No to všetko je fuč. Zatiaľ len v našej hlave, no nikdy nevieme, kedy sa to môže stať skutočnosťou. Stráž si to, čo miluješ. Bolesť, ktorú cítiš dnes, je sila, ktorú pocítiš zajtra...
Pocit, že pre niekoho znamenáš celý svet, že posledné a prvé načo večer a ráno myslí si ty, je asi ten najlepší pocit aký ti niekto môže dať. Je to niečo akoby si vyšiel z tmavého a pochmúrneho zákulisia na pódium plné reflektorov, kde sa všetko točí len okolo osoby, ktorú miluješ. Vieš že niekomu dávaš všekto čo máš s pritom nemusíš skoro vôbec nič robiť. Zatvoríš oči a vidíš svetlo, predtým si nevidel nič. Keď sa pozrieš za seba, uvedomíš si čo všetko si obetoval pre niekoho kto ti už za to nestál, koľko sily si premrhal len tak zbytočne a koľko svojich pocitov si musel prekonať aby si zostal stáť na nohách, stále živý a silný. Stále silnejší a silnejší ako predtým, no stále viac a viac zraniteľný. Vlastne, až keď sa pozrieš za seba, až vtedy začneš obdivovať samého seba ako si zvládol všetky tie prekážky ktoré ťa kúsok po kúsku ničili, ale ty si stále tu, zranený, ale tá prázdnota v tvojom vnútri sa zaplnila. Myslel si si že to nezvládneš lebo každý krok vpred bol pre teba náročný,...
Komentáre
Zverejnenie komentára