Pocit, že pre niekoho znamenáš celý svet, že posledné a prvé načo večer a ráno myslí si ty, je asi ten najlepší pocit aký ti niekto môže dať. Je to niečo akoby si vyšiel z tmavého a pochmúrneho zákulisia na pódium plné reflektorov, kde sa všetko točí len okolo osoby, ktorú miluješ. Vieš že niekomu dávaš všekto čo máš s pritom nemusíš skoro vôbec nič robiť. Zatvoríš oči a vidíš svetlo, predtým si nevidel nič. Keď sa pozrieš za seba, uvedomíš si čo všetko si obetoval pre niekoho kto ti už za to nestál, koľko sily si premrhal len tak zbytočne a koľko svojich pocitov si musel prekonať aby si zostal stáť na nohách, stále živý a silný. Stále silnejší a silnejší ako predtým, no stále viac a viac zraniteľný. Vlastne, až keď sa pozrieš za seba, až vtedy začneš obdivovať samého seba ako si zvládol všetky tie prekážky ktoré ťa kúsok po kúsku ničili, ale ty si stále tu, zranený, ale tá prázdnota v tvojom vnútri sa zaplnila. Myslel si si že to nezvládneš lebo každý krok vpred bol pre teba náročný, a možno doteraz nevieš čo ťa celý ten čas držalo pri živote. Teraz je už všetko inak. Všetko okolo teba nabralo iný smer s vidíš veci v iných farbách. Cítiš, že máš srdce a cítiš, že bije pre niekoho. Pre niekoho vďaka komu máš hneď ráno úsmev na tvári a vďaka komu sa ti lepšie zaspáva. Každý kúsok tvojho srdca chce biť len pre tú jednu osobu, každá bunka tvojho tela túži len po nej. Pocit, ktorý ti nedá nikto iný len osoba za ktorú by si dal život. Každý dotyk ťa dostáva do inej dimenzie a každý bozk je ako droga bez ktorej si už nevieš predstaviť jeden jediný deň. Konečne sa po dlhej dobe cítiš byť niekto a keď si pri nej, vieš, že nežiješ nadarmo, že si tu pre niekoho, kto ťa potrebuje. Miluješ každú jednu sekundu ktorú ti venuje, a už viac nechceš byť sám, bez nej. Vieš že to je láska, proste to cítiš, nepotrebuješ na to žiadne rady od iných. Proste to príde, nečakane, potichu, ale vždy presne v ten správny čas..