Strach

Nechaj ma hádať. Cítiš v sebe niečo, čo by sa silou mocou chcelo nejakým, v podstate hocijakým spôsobom dostať von, dusíš to vo vnútri tvojho ja a už len cítiš ako sa všetky tie pocity hromadia v tebe, cítiš, že ak to nepôjde čo najskôr von, tak asi vybuchneš. Chceš niečo povedať strašne moc, či už len konkrétnej osobe alebo celému svetu, proste to chceš dať von. Tak sa skús zamyslieť nad tým, kvôli čomu to vlastne dusíš v sebe, kvôli čomu nechceš, aby to vyšlo na povrch. Nechceš vidieť, respektíve, bojíš sa reakcie jednej osoby, skupinky ľudí, alebo všetkých navôkol? skús sa nad tým zamyslieť a povedz mi jeden normálny, racionálny dôvod pre ktorý nad všetkými tvojimi vnútornými a silnými pocitmi aj tak vždy zvíťazí len jeden jediný, strach. Strach neukázať samého seba svetu, svoje vlastné pocity a všetko čo v tebe tak horí, a kričí o pomoc. Prečo je tak strašne ťažké vyliať sa niekomu koho miluješ, prečo je tak strašne ťažké mu to dokázať, povedať, povedať mu všetko čo chceš, čo by si chcel, po čom tak veľmi túžiš. Je zaujímavé ako v niekom môžeš nájsť všetko: útočisko, lásku, podporu, cit, nádej, a aké môže byť predsalen ťažké ukázať tomu človeku tvoje srdce, alebo skutočnú stránku tvojho srdca, ktorá by sa pre toho človeka roztrhala, bežala aj na kraj sveta, ktorá vie, že vždy keď bije ako bláznivé, tak bije len pre ňu. Presne pre tú jednu osobu. A všimol si si, že pri pohľade do očí tej osoby pomaličky cítiš ako sa strach stráca, a premáha ho neskutočná túžba, ktorá ťa tiež donúti zrýchlene dýchať, a srdce ti ide takmer vyskočiť z hrude, no ty to vždy rozoznáš. Čo je strach, a čo je túžba, láska. Nakoniec sám dobre vieš, že sú chvíle kedy sa bezdôvodne usmievaš s chvíle, kedy nevieš čo máš robiť a ako zamestnať svoju myseľ, aby už konečne myslela na niečo iné, než na ňu. Myslím si, že jediné, čo je silnejšie ako tvoja vnútorná osoba, ako tvoj vnútorný duch, tvoje vnútorné ja, je len pocit strachu. Bezmoci. Určite vieš aké to je stáť pred milovanou osobou, pred niekým koho strašne miluješ,  pre koho by si dal aj vlastný život, a cítiť pri tom strach. Strach Z toho, že to tá osoba ešte nevie, alebo z toho, že sa bojíš jej reakcie, hneď po tom, ako sa to dozvie. Akoby sa v tebe zvierali všetky pocity a ty máš každú chvíľku vybuchnúť. Srdce ti buší až v hrudi a pred očami vidíš miliardy vesmírov, planét obiehajúcich sa len okolo tvojej lásky kypiacej k tej jednej osobe, ktorá stojí priamo pred tebou. Nevieš či je stres, ktorý sa prejavuje potom na tvojich dlaniach a nezmyselným táranín o hlúpostiach, ktoré občas až nedávajú zmysel, silnejší, ako túžba po nej. A tak asi jediné na čo sa rýchlo zmôžeš je bozk. Dlhý bozk ktorý vyjadruje všetko. Do slova a do písmena úplne všetko, čo bolo také náročné opísať slovami. Zatvoríš oči a vidíš vesmír. Vesmír, v ktorom žijú planéty v súznení, navzájom okolo seba obiehajú a ligocú sa najviac ako sa len dá, viac ako číry diamant. Meteory, ktoré letia rýchlosťou väčšou ako tlkot tvojho srdca v plameňoch ešte väčších, ako horí tvoja láska k nej. Je to pocit ktorý môžeš zažívať stále dookola, no prvýkrát je to vždy najkrajšie. A vieš prečo si myslím, že si silná osoba? Lebo každý z nás je silný, aj keď vo vnútri seba cítiš beznádej a slabosť. Nie si slabý, len teraz nevládzeš zápasiť so strachom, možno so smútkom. Aj keď sú tie pocity naozaj silné, nikdy im nedovoľ aby zvíťazili nad tým úžasným človekom ktorý žije v tebe. A hlavne nad láskou, ktorá je zo všetkých najsilnejšia. Strach je len pocit, len myšlienka v tvojej hlave, ktorú dokážeš poraziť. Ver mi.