Ticho a tma. Asi najhoršia kombinácia aká mohla prísť. Štyri chladné steny a pocit akoby za nimi nič viac neexistovalo. Čierna myseľ ako uhlie a vo vzduchu vysiace myšlienky so spomienkami ktoré ti trhajú srdce bezcitne ako vlk svoju korisť. Cítiš tvrdý pád a ocitáš sa na zemi. Svet je chladný ako skala a temný ako les, ľudia sú najväčšie monštrá, a ty si jedno z nich. Všetci sme dokonalí herci, meníme nálady, skurvené pocity. Zo dňa na deň, ani nás nezaujíma koľkých ľudí sklameme. Každému lámať srdce je zvykom.Nechceš myslieť na zlo čo v tebe kvitne, na tú nechutnú depresiu, na to tvoje zlé ja ktoré ti je vidieť v očiach. Skrývaš sa pod farbami no vo vnútri to hnije čiernotou. Zo srdca ktoré tak moc v minulosti milovalo a bolo plné šťastia je teraz len čierny obhorený chladný kameň bez akehokoľvek náznaku citov. Len bije, ako na povel. Nechápeš ako je možné čo sa stalo. Si jeden veľký chaos, nedokážeš sa ovládať. Cítiš, že si zničený a že to fakt bolí, ale zároveň si len kus chladnokrvnej beštie. okolo teba je to samý had, nemáš na nich chuť. Dokážeš ľúbiť ale ublížili ti. Zmizne z tvojho života, povie ti ahoj a pichne ti nôž do srdca so slovami, že život ide ďalej. Zatvorený sám do seba, nechceš nikdy nikoho cítiť blízko seba, blízko svojho srdca. Zničilo by ťa to úplne. A tak si rád sám, večer po tme, kedy nie je pri tebe židnej živej duše, medzi svojimi vlastnými myšlienkami hľadajúc posledné momenty, ktoré ťa ešte držia na žive.