Mávaš niekedy pocit, že by si niečo chcel, a možno by si mal aj záujem o to bojovať, ale ani trochu netušíš, čo to môže byť? Alebo vlastne, aby som bola presnejšia, jedným kútikom svojej zaprášenej a krehkej duše by si možno aj vedel, čo to je, po čom tak vnútorne túžiš, ale nechceš si to tak nejak ani sám pred sebou priznať, mám pravdu, však? Kvôli čomu? Premýšľal si nad tým niekedy, prečo je to pre teba také ťažké? Alebo si sa o to radšej ani nepokúšal? Máš snáď strach, že to, čo chceš ty, nechce teba? Alebo to neexistuje, alebo by si sa musel najprv premôcť o to bojovať a snažiť, aby si to mal? Skús sa nad tým trošku zamyslieť a odpovedz si už konečne na tú otázku, ktorá ti tak strašne dlho blúdi v mysli a nevie nájsť cestu von. Pomôžeš tým len sám sebe. Svojmu vnútornému ja ktoré tak strašne túži po tom aby rozkvitlo, a kvitlo stále viac a viac, najviac ako sa len dá. Skús sa už konečne prestať toľko báť ukazovať svetu čo vieš, čo dokážeš, alebo čoho si ešte len schopný dokázať, jednoducho mu ukáž svoj talent. Prosím. Skús ho nájsť a snaž sa byť druhým ľuďom príkladom v tom, že si majú hľadať vlastnú cestu a nie kráčať po nejakej vyšľapanej, pretože to dokáže každý z nás. Ukáž im že sú jedineční, daj im pocítiť že nikto nebol, nie je a už nikdy nebude taký ako oni. Buď pre nich oporou, keď ju potrebujú, a oni potom budú oporou pre teba, keď ju budeš potrebovať ty. Pretože v živote sa ti pod nohy pripletú chvíle, ktoré ti budú stáť v ceste, no na druhej strane prídu aj chvíle, kedy sa ti otvorí nová brána do neznáma, akoby tajomná komnata ktorá sa otvorí priamo pred tvojim nosom a len tebe, a aj keď sa možno budeš báť vstúpiť dovnútra, pretože ťa premôže strach, čo ťa tam môže čakať, nikdy nesprav krok späť. To, čo je za tebou nechaj za tebou, pred tebou je toho oveľa viac a všetko to, čo tam je čaká len na teba. Je to všetko o tom aby si svoju vnútornú túžbu a bázeň nechal voľne vyplávať na povrch. Môžeš byť krásny aj zvonka, ale to nie je pravidlo. Hlavné je, ak budeš krásny zvnútra, ak budeš kvitnúť zvnútra, ak necháš svoje srdce robiť jeho prácu, a nebudeš mu stáť v ceste. Nikdy mu nestoj v ceste. Len ono ťa zavedie tam, kam naozaj patríš. A vieš kedy budeš naozaj šťastný? Ak sa už konečne prestaneš pozerať na svoj odraz v zrkadle, v ktorom si denno-denne pripíšeš na svoje telo stále novšiu a novšiu chybu. To, čo rastie v tebe, tá silná a krásna osobnosť, to je to, čo by si mal pri pohľade na svoj odraz v zrkadle vidieť. Lenže zatiaľ to môžeš vidieť jedine ty, pretože samého seba brzdíš v tom, aby si to dal najavo aj ostatným. Buď každým dňom iná osobnosť, neboj sa ľuďom ukazovať, ako ti na nich záleží, a ak niekoho miluješ, povedz mu to skôr než to za teba spraví niekto iný. Ži tu a teraz, nie včera alebo zajtra. Čo bude, bude, nechaj sa prekvapiť. A to, čo bolo nechaj jemne rozplynúť vo vetre presne tak, ako sa v ňom jemne rozplýva cigaretový dym z tvojich úst.
Pocit, že pre niekoho znamenáš celý svet, že posledné a prvé načo večer a ráno myslí si ty, je asi ten najlepší pocit aký ti niekto môže dať. Je to niečo akoby si vyšiel z tmavého a pochmúrneho zákulisia na pódium plné reflektorov, kde sa všetko točí len okolo osoby, ktorú miluješ. Vieš že niekomu dávaš všekto čo máš s pritom nemusíš skoro vôbec nič robiť. Zatvoríš oči a vidíš svetlo, predtým si nevidel nič. Keď sa pozrieš za seba, uvedomíš si čo všetko si obetoval pre niekoho kto ti už za to nestál, koľko sily si premrhal len tak zbytočne a koľko svojich pocitov si musel prekonať aby si zostal stáť na nohách, stále živý a silný. Stále silnejší a silnejší ako predtým, no stále viac a viac zraniteľný. Vlastne, až keď sa pozrieš za seba, až vtedy začneš obdivovať samého seba ako si zvládol všetky tie prekážky ktoré ťa kúsok po kúsku ničili, ale ty si stále tu, zranený, ale tá prázdnota v tvojom vnútri sa zaplnila. Myslel si si že to nezvládneš lebo každý krok vpred bol pre teba náročný,...
Komentáre
Zverejnenie komentára