Niekedy je náročné v živote rozpoznať človeka, ktorému môžeme vo všetkom veriť a byť mu na 100% oddaní a človeka, ktorý tu pre nás bude len na pár pekných chvíľ, len na pár chvíľ po ktorých stopy tu s nami budú síce aj tak asi navždy. A aj keď sa nám to možno nezdá, rozdiel medzi týmito ľuďmi je celkom dosť veľký aj napriek tomu, že my ho väčšinou nevidíme vôbec. Je to možno tým ako s nami ľudia dokážu manipulovať, ako nás dokážu oblbnúť a narozprávať nám kopce pekných vecí, pri ktorých vždy zabúdame na ľudí ktorí sú tu pre nás a aj boli stále, dlhé roky, už dávno predtým, a sú tu stále, aj keď nám sa to možno nezdá, aj keď možno nie každý deň a aj keď nám to už nemôžu dávať najavo tak, ako predtým. V skutočnosti je tu ten človek s nami stále, aj keď musel odísť, aj keď ho cesty odviedli opačným smerom, no to, ako dlho bude s nami v našom srdci si volíme iba my a nikto iný..občas je to len tvoj vnútorný pocit, že sa cítiš byť sám, že nemáš nikoho, že ťa niekto opustil, že už pre niekoho neznamenáš to, čo niekedy. Ale nie vždy je to pravda, nikdy niesi úplne sám. Pretože v dnešnej dobe ti málokto povie čo k tebe naozaj cíti, čo preňho znamenáš, že sa do teba zaľúbil alebo že ťa potrebuje, a niekedy aj napriek tomu všetkému čo sa medzi vami stalo mu na tebe možno stále záleží tak isto, no nikdy ti to už nemusí povedať. Ak ťa niekto v živote zraní, akokoľvek ti ublíži alebo ťa sklame, má na to dôvod a má pravdu. Síce je to v ten moment len jeho dôvod a jeho pravda ale bolo to jeho rozhodnutie, jeho názor, a tým, že sa mu pokúsiš pomstiť nevyriešiš nič, ani svoju bolesť. Malo to tak byť, pretože sa to tak stalo a aj tá bolesť po tom ťa musí určitý čas trápiť aby si za ten čas mohol pochopiť všetko čo si doteraz nechápal, aby si si mohol všimnúť veci, maličkosti, ktoré ti počas toho len prebehli očami bez povšimnutia. Ľudia sa menia, veci sa menia, všetko sa raz musí zmeniť, či to bolí alebo nie, vždy to má dôvod, svoje zlé a krásne stránky ktoré patria k tvojmu životu a ktorým sa nikdy nebudeš môcť vyhnúť.
Pocit, že pre niekoho znamenáš celý svet, že posledné a prvé načo večer a ráno myslí si ty, je asi ten najlepší pocit aký ti niekto môže dať. Je to niečo akoby si vyšiel z tmavého a pochmúrneho zákulisia na pódium plné reflektorov, kde sa všetko točí len okolo osoby, ktorú miluješ. Vieš že niekomu dávaš všekto čo máš s pritom nemusíš skoro vôbec nič robiť. Zatvoríš oči a vidíš svetlo, predtým si nevidel nič. Keď sa pozrieš za seba, uvedomíš si čo všetko si obetoval pre niekoho kto ti už za to nestál, koľko sily si premrhal len tak zbytočne a koľko svojich pocitov si musel prekonať aby si zostal stáť na nohách, stále živý a silný. Stále silnejší a silnejší ako predtým, no stále viac a viac zraniteľný. Vlastne, až keď sa pozrieš za seba, až vtedy začneš obdivovať samého seba ako si zvládol všetky tie prekážky ktoré ťa kúsok po kúsku ničili, ale ty si stále tu, zranený, ale tá prázdnota v tvojom vnútri sa zaplnila. Myslel si si že to nezvládneš lebo každý krok vpred bol pre teba náročný,...
Komentáre
Zverejnenie komentára