a piece of my soul

Strach Nechaj ma hádať. Cítiš v sebe niečo, čo by sa silou mocou chcelo nejakým, v podstate hocijakým spôsobom dostať von, dusíš to vo vnútri tvojho ja a už len cítiš ako sa všetky tie pocity hromadia v tebe, cítiš, že ak to nepôjde čo najskôr von, tak asi vybuchneš. Chceš niečo povedať strašne moc, či už len konkrétnej osobe alebo celému svetu, proste to chceš dať von. Tak sa skús zamyslieť nad tým, kvôli čomu to vlastne dusíš v sebe, kvôli čomu nechceš, aby to vyšlo na povrch. Nechceš vidieť, respektíve, bojíš sa reakcie jednej osoby, skupinky ľudí, alebo všetkých navôkol? skús sa nad tým zamyslieť a povedz mi jeden normálny, racionálny dôvod pre ktorý nad všetkými tvojimi vnútornými a silnými pocitmi aj tak vždy zvíťazí len jeden jediný, strach. Strach neukázať samého seba svetu, svoje vlastné pocity a všetko čo v tebe tak horí, a kričí o pomoc. Prečo je tak strašne ťažké vyliať sa niekomu koho miluješ, prečo je tak strašne ťažké mu to dokázať, povedať, povedať mu všetko čo chceš...

Pocit, že pre niekoho znamenáš celý svet, že posledné a prvé načo večer a ráno myslí si ty, je asi ten najlepší pocit aký ti niekto môže dať. Je to niečo akoby si vyšiel z tmavého a pochmúrneho zákulisia na pódium plné reflektorov, kde sa všetko točí len okolo osoby, ktorú miluješ. Vieš že niekomu dávaš všekto čo máš s pritom nemusíš skoro vôbec nič robiť. Zatvoríš oči a vidíš svetlo, predtým si nevidel nič. Keď sa pozrieš za seba, uvedomíš si čo všetko si obetoval pre niekoho kto ti už za to nestál, koľko sily si premrhal len tak zbytočne a koľko svojich pocitov si musel prekonať aby si zostal stáť na nohách, stále živý a silný. Stále silnejší a silnejší ako predtým, no stále viac a viac zraniteľný. Vlastne, až keď sa pozrieš za seba, až vtedy začneš obdivovať samého seba ako si zvládol všetky tie prekážky ktoré ťa kúsok po kúsku ničili, ale ty si stále tu, zranený, ale tá prázdnota v tvojom vnútri sa zaplnila. Myslel si si že to nezvládneš lebo každý krok vpred bol pre teba náročný,...

Mávaš niekedy pocit, že by si niečo chcel, a možno by si mal aj záujem o to bojovať, ale ani trochu netušíš, čo to môže byť? Alebo vlastne, aby som bola presnejšia, jedným kútikom svojej zaprášenej a krehkej duše by si možno aj vedel, čo to je, po čom tak vnútorne túžiš, ale nechceš si to tak nejak ani sám pred sebou priznať, mám pravdu, však? Kvôli čomu? Premýšľal si nad tým niekedy, prečo je to pre teba také ťažké? Alebo si sa o to radšej ani nepokúšal? Máš snáď strach, že to, čo chceš ty, nechce teba? Alebo to neexistuje, alebo by si sa musel najprv premôcť o to bojovať a snažiť, aby si to mal? Skús sa nad tým trošku zamyslieť a odpovedz si už konečne na tú otázku, ktorá ti tak strašne dlho blúdi v mysli a nevie nájsť cestu von. Pomôžeš tým len sám sebe. Svojmu vnútornému ja ktoré tak strašne túži po tom aby rozkvitlo, a kvitlo stále viac a viac, najviac ako sa len dá. Skús sa už konečne prestať toľko báť ukazovať svetu čo vieš, čo dokážeš, alebo čoho si ešte len schopný dokázať, j...

Niekedy je náročné v živote rozpoznať človeka, ktorému môžeme vo všetkom veriť a byť mu na 100% oddaní a človeka, ktorý tu pre nás bude len na pár pekných chvíľ, len na pár chvíľ po ktorých stopy tu s nami budú síce aj tak asi navždy. A aj keď sa nám to možno nezdá, rozdiel medzi týmito ľuďmi je celkom dosť veľký aj napriek tomu, že my ho väčšinou nevidíme vôbec. Je to možno tým ako s nami ľudia dokážu manipulovať, ako nás dokážu oblbnúť a narozprávať nám kopce pekných vecí, pri ktorých vždy zabúdame na ľudí ktorí sú tu pre nás a aj boli stále, dlhé roky, už dávno predtým, a sú tu stále, aj keď nám sa to možno nezdá, aj keď možno nie každý deň a aj keď nám to už nemôžu dávať najavo tak, ako predtým. V skutočnosti je tu ten človek s nami stále, aj keď musel odísť, aj keď ho cesty odviedli opačným smerom, no to, ako dlho bude s nami v našom srdci si volíme iba my a nikto iný..občas je to len tvoj vnútorný pocit, že sa cítiš byť sám, že nemáš nikoho, že ťa niekto opustil, že už pre nieko...

Vieš, podľa mňa je to tak. Každý z nás vie že život nie je ľahký. No zároveň je to len hra. On ťa skúša či vydržíš, či zvládneš prekážky ktoré ti pripraví. Ono to je vlastne o tom. Vždy musíš vo všetkom nájsť niečo dobré. Ak sa skončí niečo pekné a teba to položí na zem, jediné, a zároveň to najlepšie čo môžeš pre seba urobiť je postaviť sa a nájsť v tom kúsok šťastia. Skús si uvedomiť že aj tento koniec v sebe ukrýva nejakú skrytú krásu aj keď teba to ranilo. Skús si uvedomiť že žiadny problém v skutočnosti nie je taký hronzný ako sa tebe v tej chvíli zdá. Skús si uvedomiť že aj ten bolestivý koniec je začiatkom niečoho lepšieho a ešte krajšieho. Pretože všetko sa raz skončí. Aj to dobré, ale hlavne aj to zlé. Musíš si uvedomiť že ťa nič nemôže zraniť natoľko aby si nevládal ísť ďalej. Proste pochop, že ty si šťastný, aj keď si teraz možno smutný. Pretože nešťastie a smútok sú úplne odlišné veci. Ty vieš svoj smútok ovplyvniť. Stačí sa tešiť z maličkostí ktoré si si predtým nestihol v...

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo je to láska a aký má v skutočnosti význam? Možno som si ešte pred pár týždňami bola celkom stopercentne istá, že to viem, no pred nedávnom som zistila pravý opak. Nevedela, som čo je to láska, hoci som ju cítila. Celým svojim srdcom aj celou svojou dušou. Mala som len tušenie, že viem, ako presne funguje a k čomu slúži, prečo je v živote vlastne taká dôležitá. No v skutočnosti som nemala ani najmenšie potuchy ako to je. Nevravím, že teraz dokonale viem, čo to láska je, no som si istá, že to, čo sa stalo, ma veľa naučilo. Dokážem sa pozrieť späť na veci, ktoré som v minulosti urobila a myslela som si, že boli správne a usúdiť, že správne vôbec neboli. Dokážem si priznať vinu a následky svojich činov a vlastne všetko, čo som pokazila. Nebolo toho málo. Neskoro som pochopila ako to má byť a že som pre lásku takmer nič neobetovala, hoci som si myslela, že do nej dávam všetko, čo mám. Vlastne som bola sebecká. Nevážila som si, čo pre mňa druhý spravil, n...

Je pravdou, že občas len vďaka smútku a trápeniu pochopíme, kde sa ukrýva pravda. Občas len vďaka tomu hroznému, čo sa nám stane, zistíme, koho skutočne potrebujeme, a na koho sme len zbytočne naviazaní. Je ťažké určovať si hranice svojich možností keď niekoho miluješ. Stále si hovoríš že už si nenecháš ubližovať, a že ak sa to znovu pokašle, tak to necháš tak. No ďalej si ubližuješ. Vždy to necháš tak aj keď vieš, že sa budeš naďalej trápiť. No ty si myslíš, že ti to za to stojí. Bez toho si taká prázda a máš pocit, že nemáš nikoho. Cítiš že potrebuješ nejakú zmenu a že viac už takto nevydržíš ale nič s tým nerobíš, lebo sa bojíš. Bojíš sa, ale ani sama nevieš čoho. Akokeby ťa niekto sleduje a kontroluje každý jeden krok a každú jednu chybičku ktorú za sebou zanecháš a všetko, čo si so sebou zoberieš ďalej. Je to zvláštny pocit úzkosti a prázdnoty, kedy sama nevieš ako máš konať. V istej chvíli ti niečo hovorí aby si sa na to vykašľala a odpustila mu, no potom si zasa spomenieš na to....